Migračná kríza je jedným z najpálčivejších politických problémov súčasnosti. Podpísali sa pod ňu najmä vyše päť rokov trvajúca vojna v Sýrií, ale aj chudoba v niektorých krajinách tretieho sveta poznačených vojnou či nestabilnými pomermi. Pri riešení migračnej krízy Stredný východ nemôže byť považovaný za takpovediac tradičnú vojnovú zónu, pretože je to miesto na tomto svete, ktoré má bohaté kultúrne a náboženské tradície a na ktorom žijú ľudia, ktorí si zaslúžia právo na život v mieri. Po piatich rokoch občianskej vojny v Sýrií, počas ktorých približne polovica 22 miliónovej populácie tejto krajiny prišla o svoje domovy, je však toto právo pre Sýrčanov stále utópiou. Obyvatelia Sýrie nachádzali útočisko v Iráne, Jordánsku, Turecku, Grécku a po takzvanej Balkánskej trase či po mori sa mnohí z nich dostali až do Strednej či Západnej Európy.
Bezútešnosť pomerov, ktoré nútili milióny ľudí vydať sa na takéto dlhé cesty, na ktorých tisíce z nich našli namiesto bezpečia iba zbytočnú a nezmyselnú smrť, možno ilustrovať na vysvetlení iba sedemnásťročného Afganca menom Mohamed Salem Abrahim, ktorý hovorí: „Musíme ísť. Aké máme možnosti – zostať vo svojej krajine a byť zabití, alebo prísť do Európy, kde môžeme byť slobodní?“ Niet pochybností o tom, že obyvatelia Sýrie sú na tom rovnako.
Faktu, že Sýrčania, Afganci či obyvatelia iných štátov prichádzajú práve do Európy, sa nemožno diviť, pretože je pochopiteľné, že ľudia žijúci v chudobných či vojnou zmietaných krajinách si hľadajú útočisko vo vyspelejšej a bohatšej časti sveta. A Európa je región s vysokými štandardmi ochrany ľudských práv, s vysokovyvinutým systémom sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, vedy a vžitými hodnotami demokracie a právneho štátu i hodnotami občianskej spoločnosti. Všetky tieto veci sú však pre ľudí v rôznych kútoch sveta, vrátane Stredného východu, iba nerealistickými predstavami, preto migranti, ktorí prichádzajú do Európy, majú prirodzené očakávania, že sa im dostane adekvátnej pomoci.
Odhliadnuc od toho, že migrácia bola do značnej miery organizovaná rôznymi skupinami prevádzačov a že medzi migrantmi neboli iba ľudia z postihnutých regiónov, Európa mala možnosti i dostatočné kapacity na to, aby skutočným obetiam vojny mohla pomôcť, a treba povedať, že miliónom sa potrebnej pomoci aj dostalo.
Humanitárny rozmer migračnej krízy a s ním spojená otázka pomoci pre migrantov je však iba jednou z viacerých, ktoré sú relevantné pri riešení tejto krízy. Ďalšou nemenej dôležitou otázkou je otázka bezpečnosti, ktorú môžeme posudzovať hneď z niekoľkých hľadísk, vrátane prevencie, odhaľovania a objasňovania takých závažných foriem trestnej činnosti ako je extrémizmus či terorizmus. A práve problematike extrémizmu, niektorým jeho prejavom a problematike prevencie extrémizmu je venovaný tento článok.1
V prvom rade si treba uvedomiť, že migračná kríza by nemala byť zneužívanou témou na politické účely. Téma migračnej krízy by nemala byť v politických agendách prezentovaná nekorektne, s postojom zameraným proti migrantom či dokonca Moslimom. Ak si uvedomíme, že medzi migrantmi sú primárne skutočné obete vojny, predsudky napríklad kvôli rozdielnemu náboženstvu, kultúre, zvykom či jazyku nemôžu mať miesto v politických prejavoch, pretože by to v spoločnosti mohlo viesť k šíreniu nenávisti a xenofóbie a nárastu vplyvu politických strán s extrémistickou agendou.2 To by mohlo vyvolať sympatie s takýmito politickými stranami a prejavmi extrémizmu, ktoré by sa mohli dostať až do trestnoprávnej roviny. K tým, samozrejme, môže dochádzať aj bez, takpovediac, pričinenia nenávistných politických prejavov, no faktom je, že takéto prejavy sú na očiach celej spoločnosti, a preto majú nezanedbateľný vplyv. V správe Ministerstva vnútra Českej republiky o extrémizme sa napríklad píše, že prostredníctvom niektorých politikov boli často prezentované skreslené či nepravdivé informácie o fenoméne prisťahovalectva či islame. Týmto spôsobom dochádzalo k postupnému prenikaniu či šíreniu vyhranených názorov do spoločnosti.3
V správe sa o. i. ďalej píše, že pre extrémistické islamofóbne a protiprisťahovalecké hnutia, ako napríklad Islam v ČR nechceme či Blok proti islamu, bolo typické paušálne označovanie všetkých imigrantov a moslimov za páchateľov kriminality a zároveň stotožňovanie islamu s militantným islamom. Tieto subjekty mohli a naďalej môžu prispievať k šíreniu obáv v spoločnosti, príp. aj k jej radikalizovaniu. Experti z českého ministerstva vnútra, ktorí správu napísali, zároveň predpokladajú, že v budúcnosti možno očakávať, že populistická islamofóbna a protiimigračná scéna bude stupňovať svoje aktivity. Rovnako tak podľa nich možno predpokladať, že sa témy aktívnejšie chopia i tradiční pravicoví extrémisti, napr. formou organizovania protestných zhromaždení. Tieto aktivity budú smerovať do miest, kde budú extrémisti cítiť možnú podporu verejnosti.4
A treba povedať, že predpoklady expertov z českého ministerstva vnútra sa aj naplnili. Svedčia o tom početné protimigračné a protiislamské demonštrácie, ktoré sa organizovali v Prahe či v iných mestách Českej republiky5, ale aj niektoré ďalšie udalosti, ako napríklad nenávistné protimigračné správy na Facebooku6, nasprejované nenávistné protimigračné nápisy na viacerých miestach v Prahe7, či dokonca fyzické útoky na kaviarne a iné podniky a ich zamestnancov za ich podporu migrantom.8
Český politológ Jan Charvát však tvrdí, že v Západnej Európe je situácia ešte dramatickejšia. Podľa neho v okolitých štátoch, ako napr. v Nemecku, je násilia relatívne veľa. Ako hovorí, ani si neuvedomujeme, ale v Nemecku sa pravidelne odohrávajú veľké demonštrácie, na ktorých dochádza k zrážkam s políciou. Za posledný rok tam tiež bolo takmer tisíc útokov na ubytovne pre utečencov. A zároveň dodáva, že v Česku sa takéto veci nedejú.9 Treba povedať, že Charvát má pravdu, a treba zároveň povedať aj to, že Nemecko nie je zďaleka jedinou krajinou, v ktorej kvôli migrantom dochádza k takýmto ostrým stretom radikálov s policajnými zložkami. Napríklad vo Fínsku skupina asi štyridsiatich extrémistov napadla autobus plný žiadateľov o azyl, ktorý smeroval do záchytného centra v Lahti. Použili pritom delobuchy a kamene.10
Na Slovensku sa, podobne ako v Česku, taktiež konali demonštrácie proti migrantom. Napríklad dňa 20. 6. 2015, na Svetový deň utečencov, sa konala v Bratislave demonštrácia proti migrantom, pri ktorej došlo k viacerým incidentom, a to nielen k stretom radikálov s políciou, ale aj s civilistami.11 Extrémisti o. i. napadli tri zahalené ženy zo Saudskej Arábie, ktoré v tom čase mali pri sebe kočík s malým dieťaťom; hádzali na nich kamene, fľaše naplnené vodou a vulgárne pritom pokrikovali.12
Avšak aj napriek takýmto incidentom pre situáciu v našej krajine platí obdobné, čo prezentoval český politológ Charvát o problémoch u našich západných susedov, t.j. že nie je až taká vážna ako v niektorých krajinách Západnej Európy. Ale aj keď na Slovensku nedochádza k podobným násilným incidentom ako trebárs v Nemecku či Fínsku, problém extrémizmu nemožno podceniť, pretože ide o veľmi vážny problém s celospoločenským dopadom.
Tieto súvislosti možno badať aj v Koncepcií boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Koncepcia“), v ktorej sa uvádzajú štyri hlavné strategické ciele koncepcie a niekoľko úloh, ktorými sa tieto ciele majú dosiahnuť. Týmito cieľmi je:
Z týchto cieľov je evidentné, že pre prevenciu extrémizmu sú relevantné aj prostriedky trestného práva procesného v súvislosti s odhaľovaním trestných činov extrémizmu a stíhaním ich páchateľov. Práve k napĺňaniu tretieho z uvedených strategických cieľov, môžu výrazne prispieť trestno-procesné inštitúty, ako napríklad informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti. Konkrétne k monitorovaniu a odhaľovaniu trestných činov extrémizmu aj k stíhaniu ich páchateľov môžu efektívne prispieť prakticky všetky prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie, pretože právna úprava umožňuje ich využitie pri odhaľovaní trestných činov extrémizmu a svojou povahou – najmä utajeným využívaním, neraz v situáciách dôkaznej núdze – môžu výrazne prispieť k odhaleniu a objasneniu takýchto trestných činov a usvedčeniu ich páchateľov, ale aj k prevencií takýchto trestných činov a zabráneniu ich spáchania.
V Koncepcií sa pri tomto strategickom cieli síce neuvádzajú žiadne prostriedky zabezpečovania informácií, čo je pochopiteľné, ale uvádza sa tu napríklad potreba zabezpečenia výmeny informácií medzi Policajným zborom, Vojenským spravodajstvom a Slovenskou informačnou službou (úloha č. 1) či potreba aktualizácie metodiky vyšetrovania extrémizmu (úloha č. 2).14 Pri plnení oboch úloh majú relevantné miesto aj prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Napríklad nasadzovanie agentov do extrémistických skupín, sledovanie osôb, ktoré sú členmi týchto skupín, či odpočúvanie ich komunikácie by mohlo výrazne prispieť k efektívnemu odhaľovaniu a objasňovaniu trestných činov extrémizmu i stíhaniu a usvedčovaniu ich páchateľov. A k prevencií extrémistických trestných činov, pretože využitie týchto prostriedkov môže taktiež prispieť aj k zmareniu ich spáchania.
V súvislosti s prostriedkami zabezpečovania informácií je relevantná aj úloha č. 11, ktorá hovorí o potrebe orientovať spravodajskú činnosť na extrémistické prejavy a aktivity, ktoré vychádzajú z rasovej, národnostnej, ideologickej, politickej, sociálnej, náboženskej nenávisti alebo z nadradenosti alebo zo xenofóbie alebo z iných foriem intolerancie, ktoré smerujú proti ústavnému zriadeniu a vnútornému poriadku Slovenskej republiky alebo ohrozujú bezpečnosť a majetok občanov Slovenskej republiky alebo záujmy Slovenskej republiky alebo medzinárodného spoločenstva. Relevantné zistenia z oblasti boja proti extrémizmu majú byť následne poskytované vo forme spravodajských produktov určeným externým príjemcom.15 Vo vzťahu k takýmto prejavom však nemá svoje miesto iba spravodajská činnosť, ale v trestnom konaní i pred začatím trestného stíhania aj prostriedky získavania informácií, pretože napríklad pri monitorovaní extrémistických prejavov a aktivít, ktoré vychádzajú z rôznej nenávisti, nadradenosti, xenofóbie či intolerancie nemusí mať význam iba spravodajská činnosť, ako sa to uvádza v Koncepcií, ale aj takéto prostriedky.
Migračná kríza so sebou nepriniesla iba otázku humanitárnej pomoci migrantom prichádzajúcim do Európy, a s ňou spojeného celého radu politických problémov a napätia v Európskej únii, ale aj otázku bezpečnosti, pretože s ustavičným príchodom migrantom sa v členských štátoch objavili, resp. vyostrili rôzne prejavy xenofóbie, nenávisti a extrémizmu, ktoré sa neraz dostali až do trestnoprávnej roviny. Hoci ako upozorňujú niektorí odborníci, situácia v Českej republiky a na Slovensku stále nie taká vážna a až tak veľmi vyhrotená ako v niektorých západoeurópskych krajinách, ako je napríklad Nemecko, ale aj v týchto krajinách sme zaznamenali niekoľko protiimigračných demonštrácií a prejavov či rovno trestných činov extrémizmu, preto sa vzniknutou situáciou treba náležite zaoberať.
S prevenciou extrémizmu súvisia viaceré opatrenia, z ktorých niektoré sa týkajú iných oblastí ako je trestné právo, napríklad vzdelávania, ktoré zohráva dôležitú rolu pri budovaní pevného a pozitívneho vzťahu k hodnotám demokracie, právneho štátu i občianskej spoločnosti, no zároveň dokáže aj jasne pomenovať hrozby, ktoré sú proti týmto hodnotám priamo namierené, ktoré ich rôznym spôsobom ohrozujú a medzi ktoré patrí aj extrémizmus.
No v boji proti extrémizmu zaujíma významné miesto aj trestné právo, a to nielen trestné právo hmotné v podobe právnej úpravy extrémistických trestných činov, ale aj trestné právo procesné, ktoré niektorými svojimi inštitútmi či prvkami taktiež môže slúžiť jednak k odhaľovaniu takýchto trestných činov a jednak aj k prevencií extrémizmu. Okrem bežných vyšetrovateľských postupov v boji proti extrémizmu môžu dôležitú rolu zohrať najmä prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie, ako napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, sledovanie osôb a vecí či použitie agenta. Právna úprava týchto prostriedkov totiž umožňuje ich využitie a pri odhaľovaní trestných činov extrémizmu a zisťovaní ich páchateľov a záleží od konkrétnej vyšetrovateľskej praxi, akým spôsobom a nakoľko efektívne sa tieto prostriedky v boji proti extrémizmu naozaj využijú.